Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca. Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom: Slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo z Betlenoviec, župon Oravskej stolice, prednosta kráľovských pohárnikov v Uhorsku a radca Jeho posvätného cisársko-kráľovského Veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od Pána Boha mu darovaných – ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť – roku Pána 1601. Nad nápisovou doskou vstupného portálu je použitý dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami, heraldický znak z obohateného erbu Thurzovcov, ktorý tu mohol byť umiestnený až neskôr, po roku 1607. Na prízemí zriadil rozsiahlu vstupnú halu zaklenutú šiestimi krížovými klenbami na dva stredné stĺpy a po bokoch hospodárske miestnosti: kuchyňu s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála.

Toto pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha. Za Esterházyovcov r. 1647 palác vyhorel, bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka. Noví majitelia Popperovci budovu bývalého paláca, devastovanú požiarom r. 1856, vnútri celkom prestavali a r. 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu.

Do našich čias sa teda zachoval palác iba vo svojom vonkajšom výzore ako bloková, jednoposchodová stavba obdĺžneho pôdorysu, ktorej fasády už z diaľky upozorňujú na jej renesančný pôvod a umeleckohistorickú výnimočnosť. Svadobný palác svojím architektonickým výrazom a celkovým usporiadaním plnil len spoločenské funkcie a v tomto zmysle patrí medzi ojedinelé renesančné stavby v celej Európe.