V sobotu 23.6.2018 vo večerných hodinách v Bytči pokračovali v tradícií, ktorú začali pred rokom a na ktorú sa tu predtým už akosi pozabudlo a pritom sa človek vedel na nej dobre zabaviť.

Na oddychovej zóne kaplnka sa rozhorela JÁNSKA VATRA, ktorú postavili dobrovoľní hasiči mesta Bytča a ktorí zároveň celý čas dohliadali aj na bezpečnosť. Napriek nepriaznivému počasiu vatru po zapálení, po 21:00 hod., mohli pozorovať ľudia zo širšieho okolia. Všetci ktorí prišli a bolo ich dosť, mohli zažiť atmosféru zapálenia vatry počas ktorej do nálady hrala hudobná kapela NA KOLENÁ so svojím širokým repertoárom slovenských pesničiek a návštevníci sa mohli vytancovať aj na diskotéke, ktorá pálenie jánskej vatry uzavrela.

S Jánom sa viaže veľa magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom. Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli počas najkratšej noci roka, páliť jánske ohne a vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Každý slnovrat sa v minulosti chápal ako začiatok novej etapy vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa, keď pohanský obrad dali ľudia postupne do súvislosti s kresťanskou tradíciou. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú uzdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov. Práve pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.

Text a foto: Zdenka Svrčková