V sobotu 12. júna 2021 bolo pred Sobášnym palácom v Bytči rušno. Považské múzeum po dlhšom období usporiadalo podujatie, ktoré prilákalo desiatky ľudí. Verejnosti bol predstavený jedinečný model automobilu Súľov a obdivuhodný príbeh s ním spojený.

Príbeh strateného automobilu 

Medzivojnová Československá republika priala súkromnému podnikaniu, v ktorom sa darilo zapáleným ľuďom s inovatívnymi nápadmi. Medzi nich patril aj Emil Bojda, ktorý začal spolu s manželkou na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia podnikať v autodoprave. Vlastnými automobilmi prepravoval najmä stavebný materiál. Firme sa darilo a v roku 1933 založil v Třeboviciach kovodielňu a továreň na elektrospotrebiče. Výroba pokračovala i v období Protektorátu Čiech a Moravy. Bojda v tom čase uvažoval aj o výrobe ľudového motocykla a automobilu. Fabrika však dostala nemeckého správcu a na konci vojny ju pri prechode frontu vypálili a zničili. Emil Bojda sa nevzdával a uvažoval o obnovení továrne. Po skončení druhej svetovej vojny a voľbách v roku 1946 sa najmä v Čechách rozšíril vplyv Komunistickej strany Československa. Preto sa rozhodol presťahovať na Slovensko, kde ešte komunisti nemali taký silný vplyv. Spoločne s Jozefom Hrabovským založili v roku 1947 novú továreň v Hrabovom pri Bytči. Dostala názov Súľov podľa blízkych Súľovských skál. Okrem obnovenej výroby elektrospotrebičov sa plánovalo spustiť výrobu motocykla a tvorili sa projekty na jedinečný automobil, ktorý Emil Bojda sám navrhol. Prvé funkčné prototypy motocykla opustili továreň v januári 1948 a podnik bol slávnostne otvorený 8. februára. Po dvoch týždňoch však nastal februárový prevrat a súkromný podnik bol krátko na to poštátnený.  Majitelia Emil Bojda a Jozef Hrabovský boli väznení a automobil Súľov nebol nikdy vyrobený. Ožil až v tomto roku vďaka trom zanieteným mužom a výnimočnému projektu. Autorom ideového zámeru a odborným garantom bol Ing. Jozef Janiš, model automobilu vyrobil Zdeněk Kříž a realizátorom projektu, ktorý financovalo Považské múzeum bol jeho pracovník – historik dopravy Mgr. Peter Šimko, PhD.

Príjemné podujatie

Práve predstavenie modelu automobilu, ale aj osudu spolumajiteľov továrne Súľov verejnosti boli hlavnou myšlienkou podujatia. Účastníkom sa najskôr prihovoril riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký: „Pre múzeum je skutočne radosť, že môžeme po viac ako trištvrte roku pre širšiu verejnosť otvoriť svoje brány nejakým kultúrno-spoločenským podujatím, kde zároveň máme možnosť prezentovať výskum odborných pracovníkov, spoluúčasť tvorivých ľudí a zaujímavý príbeh ľudského osudu.“ Svoj obdiv k práci na projekte a vďaku rodinným príslušníkom Emila Bojdu a Jozefa Hrabovského vyjadril aj primátor Bytče Ing. Miroslav Minarčík a starosta mestskej časti Ostrava – Třebovice František Šichnárek. Potom projekt predstavili samotní účastníci. „Príbeh továrne a jej spolumajiteľov je dodnes živý, pretože v ňom možno nájsť niekoľko paralel so súčasnosťou. Na jednej strane ukazuje, čo dokáže invenčný, zručný a šikovný človek – nielen navrhnúť automobil, ale aj postaviť a manažovať veľkú továreň, myslieť na zamestnancov a ich potreby. Na strane druhej je tu obraz štátnej moci, ktorá práve takýmto ľuďom v období socializmu nepriala,“ uviedol Peter Šimko, ktorý prítomným porozprával aj o miniautomobiloch v Československu a vyzdvihol výnimočnosť automobilu Súľov. Jozef Janiš predstavil myšlienku projektu a jeho význam aj v širšom kontexte a Zdeněk Kříž vysvetlil, ako model auta vyrobil. Vrcholom podujatia bolo dojemné stretnutie s príbuznými bývalých spolumajiteľov továrne. O spomienky na svojho otca Emila Bojdu sa s prítomnými podelil Josef Bojda a na svojho dedka Jozefa Hrabovského si zaspomínala JUDr. Marianna Hrabovská. Svoj pohľad poskytol tiež publicista Peter Getting, ktorý o tejto téme napísal niekoľko článkov. Program ukončili výpovede Ing. Jozefa Janiša a PhDr. Márie Weinbergerovej zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, ktorí sa venovali aj širším historickým súvislostiam spojeným s mestom Bytča.

Text: PhDr. Magdaléna Lacková – hovorkyňa Považského múzea

Foto: Zdenka Svrčková, zdroj PMZ